Prírodné príčiny požiaru
K samovznieteniu, plamenným búrkam a lesným požiarom dochádza od nepamäti.Výboje atmosférického tlaku (plazmatické elektrické výboje), ako napríklad údery blesku, neustále spôsobujú požiare a nežiaduce vznietenia. Preto boli ľudia vždy vydaní na milosť a nemilosť prírode, až kým nebol v roku 1753 vynájdený prvý bleskozvod, ktorý výrazne znížil riziko vzniku požiaru spôsobeného elektrostatickými výbojmi.
Riziká požiaru v interiéri a banské nebezpečenstvo
Aj keď sa škody spôsobené bleskovými búrkami vo vonkajšom prostredí znížili, riziko požiaru v interiéri bolo stále mimoriadne vysoké. Umelé osvetlenie predstavovalo veľké nebezpečenstvo vzniku požiaru, najmä pre banský priemysel, pretože v banských tuneloch sa často vyskytovali zvýšené hodnoty metánu. Nadmerné nahromadenie metánu v kombinácii so vzduchom vo vnútri uhoľnej bane (známe aj ako "firedamp") môže spôsobiť samovznietenie a požiar, ak je v blízkosti dostatočne silný zdroj vznietenia, napríklad elektrické osvetlenie.
Priemyselná revolúcia a elektrické zariadenia
V roku 1815 predstavil Sir Humphry Davy prvú neelektrickú lampu, ktorá bola špeciálne navrhnutá na minimalizáciu rizika požiaru v baniach. Okrem umelého osvetlenia sa počas prvej priemyselnej revolúcie na začiatku 19. storočia rýchlo rozšírili rôzne elektrické zariadenia, ktoré sa dostali do tovární, pracovísk a domácností. To spôsobilo exponenciálny nárast priemyselných výnosov, produkcie a produktivity. Výhody automatizácie, ktoré prinášali elektrické zariadenia, boli mimoriadne presvedčivé, ale riziko požiaru bolo stále vysoké. Z tohto dôvodu sa ústredným bodom priemyslu stala prevencia nežiaducich vznietení a výbuchov spôsobených používaním elektrických zariadení.
Moderné protipožiarne opatrenia
V súčasnosti je počet samovznietení a požiarnych nehôd spôsobených elektrickými zariadeniami pomerne nízky. Dôvodom je rozsiahle uplatňovanie smerníc o primárnej a sekundárnej ochrane pred výbuchom. Ústredným bodom primárnej ochrany proti výbuchu je úplné vylúčenie alebo odstránenie všetkých horľavých látok, ktoré môžu vytvoriť výbušnú atmosféru. Je však samozrejmé, že sa to nedá dosiahnuť vždy a vždy budú existovať miesta, kde budú prítomné horľavé plyny, benzín alebo uhoľný prach. Z tohto dôvodu sa sekundárna ochrana proti výbuchu zaoberá vytvorením nevýbušných zariadení.